Vzťahy – Prečo je náročné vytvoriť fungujúce spoločenstvo / komunitu? A ako na to?

Život vo väčšom počte ľudí môže byť pre niekoho desivý, iný si to zas ani inak nevie predstaviť. V dnešnej spoločnosti sa podporuje individualizmus. Každý má to svoje, za čo si zodpovedá a s okolím má často iba povrchný vzťah. Napriek tomu vzniká stále viac spoločenstiev. Ide o akýsi návrat k (naozaj) tradičnému spôsobu života, ktorý je v potenciálne výhodnejší a zdravší, no má aj svoje nevýhody a rozhodne nie je pre každého.

Spoločenstvo ako moderná verzia pravekého kmeňa

My, moderní ľudia, sme výsledok evolúcie, ktorá trvala státisíce rokov. Ešte pred tým, než vznikli prvé mestá a štáty, naši predkovia žili v kmeňoch. V úzko previazaných skupinkách, ktoré zdieľali životný priestor, nástroje, jedlo, spoločne budovali, pestovali, lovili, zbierali, bavili sa a vychovávali deti.

Návrat k tomuto spôsobu života je dnes nemožný, no existuje mnoho pokusov o vytvorenie moderného kmeňa. Kmeňa, ktorý je prispôsobený dnešnej dobe, využíva výdobytky vedy a techniky a ťaží z cenného kultúrneho dedičstva ľudskej civilizácie.

Tieto spoločenstvá vznikajú z rôznych dôvodov. Niektoré sú podporované vládou a útočisko v nich nachádzajú ľudia s fyzickými či psychickými problémami, iné vznikajú úplne organicky, keď sa susedia na dedine rozhodnú zrušiť plot a večery trávia na terase či v altánku s pivom v ruke. Niekedy spoločenstvo vznikne z náboženstva, tie extrémnejšie verzie náboženských komunít sa potom hanlivo označujú ako sekty. Niekedy právom, inokedy nie.

A takto by sme mohli pokračovať donekonečna.

Komunita Za Břehem – chceme žiť spolu, žiť lepšie, žiť s ľuďmi

Aj u nás v Za břehem sa snažíme vytvoriť spoločenstvo. Naším hlavným cieľom je vytvoriť si príjemné miesto na život. Za Břehem tvoria ľudia, ktorých prestal baviť neustále stres a ruch mesta, naháňanie sa za peniazmi a (často) povrchné vzťahy založené na práci, alkohole, či špoločnom záujme.

Postupe, deň za dňom, mesiac za mesiacom, rok za rokom, vytvárame rodinu. Budujeme medzi sebou silné väzby, zaujímame sa jeden o druhého, spoločne sa staráme o náš dom a zvieratá, hľadáme spoločnú víziu, tvoríme spoločnú budúcnosť.

Viac info o nás – Čo je vlastne Za Břehem? Čo tu celé dva roky robíme? O čo sa snažíme? A prečo rekonštruujeme starú školu?

Predstav si nás ako veľký dom plný ľudí, ktorí už nechcú žiť sami. Máme spoločnú kuchyňu, obývačku, stretávame sa na chodbách či pred vchodom s cigaretou v ústach. Sme otvorení verejnosti. Neustále sa u nás striedajú hostia. Ľudia k nám väčšinou prichádzajú s cieľom oddýchnuť si, načerpať energiu, prejsť sa po lese pohladkať mačku, podojiť kozu, socializovať sa, pobaviť, zahrať si na hudobné nástroje, zaspievať si, zatancovať, nabrať nové dojmy, prísť na nové myšlienky.

Hmm… to znie super, však? Priam idylicky. Do budúcnosti väčšina z nás plánuje deti. Jedno nám tu už dokonca aj pobehuje! Ľudia z okolia si občas myslia, že sa tu “párime” medzi sebou. To nie je pravda. Všetci z nás sú monogamne založení. Máme svojich partnerov / partnerky.

Výhody života v spoločenstve – Utópia v malom

Spoločenstvá majú svoje výhody. Napríklad finančné. Naozaj nie je nutné, aby mal každý vlastnú pračku, chladničku, sporák, záchod… Všetko to môžeme zdieľať a starať sa o to spolu. Rozdeliť si povinnosti. Aj spoločné upratovanie je príjemnejšie, než keď sa s tým každý trápi sám.

Život v komunite je ekologickejší. Produkuje sa menej odpadu. Môžu sa robiť spoločné nákupy, na ktoré sa použije jedno auto. Aj kúpou jedla vo veľkých baleniach sa šetria peniaze.

Tak… to je zopár praktických výhod života v dobre fungujúccej komunite.

Potom sú tu samozrejme vzťahy. V spoločenstve sa ľudia o seba viac zaujímajú. Poznajú sa do hĺbky. Zdieľajú slasti a strasti svojich životov. V komunite sa človek má vždy o koho oprieť. Vždy mu niekto pomôže.

Nevýhody života v spoločenstve – Keď to prestane fungovať

Hmm… kiež by to tak naozaj fungovalo, však? To by bolo fajn. Realita má však často tendenciu rozmetať naše naivné predstavy a ukázať nám, aké je to v skutočnosti.

Je to ťažké. V mnohom dokonca ťažšie, než život osamote. Tu je zopár hlavných problémov, ktoré sa vo väčšej či menšej miere objavia v každom spoločenstve:

• Upratovanie – Zdieľaná zodpovednosť za spoločné priestory vedie k tomu, že na nich každý kašle
• Nedostatok súkromia – Mať k dispozícii jedinú izbu je často veľmi, veľmi náročné (aj preto od tohto konceptu postupne upúšťame)
• Financie – Niečo sa pokašle a kto to zaplatí? Ten nemá peniaze, tá zas ochotu…

Špinavá kuchyňa, plesnivé jedlo v spoločnej chladničke, smradľavé záchody, chodby zapratané bordelom a diery v rozpočte… Tak veľmi často končia idealistické sny o živote v utópii. Ľudská prirodzenosť nakoniec zvíťazí nad víziou z.akladateľov, ktorým sa to celé zosype na hlavu. (áno, čerpám z vlastnej skúsenosti)

No nemusí to tak byť! (ani my sme sa nevzdali)

Všetko je to o ľuďoch – V komunite sú najdôležitejšie medziľudské vzťahy

Ono je to v konečnom dôsledku o ľuďoch. Pretože práve tí tvoria spoločenstvo. Čistotní ľudia budú udržiavať spoločné priestory čisté, pracovití budú pracovať, opravovať dom, sociálni ľudia zas medzi sebou vybudujú silné väzby…

Dobre fungujúca komunita musí byť rozmanitá. Každý v nej zastáva dôležitú rolu, ktorú si svedomite plní a ktorá ho baví. (napríklad ja v zime topím v kotli… okrem iného)

A hlavne, ľudia v spoločenstve sa musia mať radi. Musí im jeden na druhom záležať. Mali by byť schopní riešiť medzi sebou problémy, konflikty, pomeriť sa, “vyčistiť vzduch.” Mnoho komunít nevydrží, pretože ich členovia nedokážu otvorene komunikovať. Držia v sebe hnev, ublíženie. Nestarajú sa o vzťahy. Časom sa už nechcú ani vidieť a nakoniec odídu.

Môj osobný príbeh – Prečo som sa rozhodol pre život v komunite?

Spoločenstvo ako adoptívna rodina

Často sa u nás hovorí, že život v komunite je ako mať desať vzťahov naraz. !!!Nemyslím tým sexuálne vzťahy!!! Komunita sa pre každého člena stáva adoptívnou rodinou.

Za posledné roky k nám prišlo zopár ľudí, ktorí so svojou rodinou nemali práve najlepšie vzťahy a bolo to cítiť. Behom niekoľkých mesiacov sa pohádali aj s nami a nakoniec odišli. Také veci sa, bohužiaľ, stávajú. A preto je vhodné pýtať sa nových členov na ich rodiny, na vzťahy s rodičmi, so súrodencami…

Na prvý pohľad sa to môže zdať ako nabúravanie súkromia, no život v komunite nie je spolubývanie. Ide o užší zväzok a vyžaduje zdieľanie intímnejších informácií. Veď práve toto zdieľanie je jedným zo základných stavebných kameňov pri budovaní hlbokých vzťahov, ktoré prežijú búrky a ktoré vydržia roky, desaťročia a možno aj celý život.

Rozdelenie úloh – Hľadanie spôsobu, ako to spolu vydržať a ako prosperovať

V komunite musí prebiehať komunikácia medzi členmi. Často je potrebné dospieť k spoločnému rozhodnutiu, pretože ovplyvňujú celok. Ak je problém so špinavou kuchyňou, riešením nie je povedať si že “po sebe budeme upratovať”. Je potrebné vymyslieť systém, ktorý sa potom bude dodržiavať. Za Břehem má každý deň v kuchyni niekto službu. Umyje spoločné a zabudnuté nádobí, vyčistí stoly, linku, pozbiera omrvinky, vynesie koše…

Chce to nejaký systém

Dom sa upratuje raz za týždeň je potrebné pozametať schody, umyť chodby, vydezinfikovať záchod a umývadlá…

Na to všetko sú potrebné čistiace prostriedky, mopy, metly, vysávače… Tie sa kupujú zo spoločného rozpočtu, do ktorého každý člen prispieva rovným dielom.

Dvakrát do týždňa ideme do mesta na spoločný nákup, niečo objednáme z internetu…

Niekto zas drží víziu nášho spoločenstva. Organizuje akcie, stará sa o reprezentáciu nášho centra, o sociálne siete…

Niekto vytvára multimediálny obsah. (napr. tento článok)

Niekto opravuje dom. Opadané omietky, kvapkajúce trubky… Niekto ho zas vylepšuje, rekonštruuje, zatepľuje strechu…

Na tom všetkom sa treba dohodnúť. Musí vzniknúť funkčná hierarchia kde sa rozdelia úlohy, ktoré si všetci členovia komunity svedomite plnia. Každé spoločenstvo bude skôr či neskôr čeliť týmto problémom. Pretože… taký je život. Toto sú veci, ktoré musí riešiť takmer každý.

Chce to proste dobrý systém, ktorý funguje a ktorý sa dodržiava. A ten si už každé spoločenstvo musí vybudovať samo.

Prečo je teda náročné vytvoriť fungujúce spoločenstvo?

Odpoveď je jednoduchá. Život sám o sebe je náročný. Vôbec nie je jednoduché prežiť, zabezpečiť seba a svojho partnera, prípadne rodinu, vychovávať deti a čeliť pohromám, za ktoré nikto nemôže a ktoré sa nedajú ovplyvniť. (prírodné katastrofy, vojny, dvíhanie cien, kazenie vecí, smrť členov komunity…)

Dobre fungujúce spoločenstvotýmto problémom čelí spoločne. Je potrebné odložiť hrdosť, ego, rozpoznať, kto je na čo dobrý, doceniť sa navzájom, pracovať na vzťahoch a dohodnúť sa.

Skúšali ste sa už niekedy na niečom dohodnúť? Čím viac ľudí, tým je to náročnejšie. A komunita by nemala fungovať ako demokracia, kde väčšina prehlasuje menšinu… Pretože tá menšina potom odíde a spoločenstvo sa rozpadne. Každé dôležité rozhodnutie musí byť jednohlasné.

A to naozaj nie je jednoduché. Ale stojí to za to! Ak sa zídu tí správni ľudia, spoločne vytvoria miesto, kde sa dobre žije, kde sa dobre vychovávajú deti, ktoré pozitívne pôsobí na svoje okolie, niečo dáva svetu a za ktoré sa vyplatí bojovať… a prečkajú náročné chvíle, ktoré skôr či neskôr určite prídu.

Nadväzujúci článok: Ako spoznať perspektívnu komunitu, v ktorej sa bude dobre žiť? (pripravujeme)