300-tisíc na kúrenie za zimu? Už nie! – Takto sme zrazili účty na pätinu – A toto sme sa naučili

Keď sme sa pred dvoma rokmi nasťahovali do nového komunitného domu, veľmi rýchlo sme zistili, že nás čaká veľký boj. Vykurovanie všetkých priestorov elektrickými radiátormi bolo neúnosné a začali nám chodiť 30-tisícové účty za elektriku. Od tej doby navyše cena za kilowatt energie prudko stúpla. Z jednej koruny na desať.

Život v komunite je v mnohom náročný a vysoké náklady už zničili nejeden perspektívny projekt. Tomu sme sa chceli vyhnúť. Začala tak dlhá cesta za znižovaním spotreby. Výmena žiaroviek za nové, úsporné, veľa neurobila. Dom bolo potrebné zatepliť a vymyslieť nový, lacnejší zdroj tepla.

Avšak naše prvé kroky nesmerovali tým správnym smerom.

Môže ťa zaujímať: Prečo je náročné vytvoriť fungujúce spoločenstvo / komunitu? A ako na to?

Začali sme oknami

Naša prvá veľká investícia smerovala do okien. Tie staré, drevené, za veľa nestáli. Stačilo priložiť ruku a cítil som, ako cez ne prefukuje ľadový vzduch. Nové, plastové okná, však so sebou priniesli ďalšie problémy. V dome prestal cirkulovať vzduch a objavili sa plesne. S nimi sme potom bojovali celú druhú zimu. Bolo potrebné neustále vetrať a potom zase kúriť. A vetrať a kúriť…. a peniaze nám doslova leteli von oknom.

A vzduchotechnikou

Na jar sme sa rozhodli natiahnuť do celého domu veľké nerezové trubky. V sklade sme na strop zavesili rekuperáciu a spustili sme vzduchotechniku. Rekuperácia je v podstate šikovný spôsob, ako úsporne vetrať. Nasáva chladný vonkajší vzduch, ktorý sa následne ohrieva vzduchom z domu a rozfúkava v obytných miestnostiach. Starý, vydýchaný a vlhký vzduch sa zase ťahá z kúpelní, odoberá sa. z neho teplo a vyfukuje vonku.

Náš pôvodný plán bol napojiť rekuperáciu na kotol a vyhrievať ňou celý dom. Veľmi rýchlo sme si však spočítali, že tento spôsob nebude veľmi dobre fungovať. Žijeme totiž v horách, zimy sú tu kruté a často je vonku aj -20 stupňov.

Chceš nás navštíviť? Prihlás sa na pobyt, alebo ťa možno osloví nejaká naša akcia

Je čas kúpiť kotol na drevo, postaviť kotolňu a zapojiť radiátory

A tak sme došli k nášmu finálnemu riešeniu. Chce to nový kotol na drevo a radiátory. Vybrali sme splyňovací kotol od českého výrobcu Atmos s výkonom 50 kw a opäť sme sa pustili do ťahania trubiek, tentokrát medených trubiek na vodu. Po celom dome sme rozvešali 35 radiátorov a po štyroch mesiacoch nepretržitej práce bol nový topný systém hotový.

Vykurovanie splyňovacím kotlom je ekologické. Náš kotol dosahuje účinnosť až 90%, vďaka čomu spotrebuje 2-3 krát menej paliva, než bežná pec či krb. Tiež sme ho vypavili troma 1000-litrovými akumulačnými nádržami, do ktorých prúdi prebytočné teplo. V noci väčšinou neprikladáme a kotolňa nám veselo kúri, aj keď už v kotli vyhaslo.

Kotolňu sme okrem kotla a nádrží na vodu vybavili aj kombinovaným bojlerom. Tie staré, elektrické, sme odviezli do zberného dvoru a aj vodu si po novom ohrievame drevom, čo je pre nás taktiež obrovská úspora. Za staré bojlery by sme teraz platili desaťtisíce mesačne!

Úspora na teple je obrovská! Namiesto miliónu nás zima vyjde na 40 tisíc

Predpokladáme, že za zimu spotrebujeme približne 40 kubíkov dreva. Jeden kubík nás stál v priemere 1000 korún. Minulú zimu sme za elektrické kúrenie zaplatili viac než 300 tisíc. Teraz nás to vyšlo na 40 tisíc.

Nehovoriac o tom, že cena za energiu stúpla štvornásobne, takže ak by sme ostali pri starých infrapaneloch, určite by sme skrachovali. Návratnosť nového topného systému je teda pre nás menej než dva mesiace!

Jasné, v niečom sme si priťažili. Niekto musí održiavať oheň. Ak vyhasne a kotolňa sa ochladí, dom rýchlo premrzne a nebude jednoduché ho zase ohriať. Tento spôsob kúrenia zaberá dosť veľa času, no rozhodne stojí za to. A čoskoro už budeme mať zateplenú strechu, čo výrazne zlepší tepelné vlastnosti domu. To je posledný dielik skladačky a až zapadne, budeme pripravení na akúkoľvek zimu.

Viac fotiek a príbehov z rekonštrukcií nájdete tu: Čo je vlastne Za Břehem? Čo tu celé dva roky robíme? O čo sa snažíme? A prečo rekonštruujeme starú školu?

Akých chýb sme sa dopustili pri rekonštrukcii domu?

Ak by sme mohli vrátiť čas, určite by sme začali kotolňou a radiátormi. bola chyba najprv meniť okná a zapájať vzduchotechniku. Ak by sme sa najprv postarali o lacnejší zdroj tepla, minulú zimu (2020-2021) by sme výrazne ušetrili.

Čo už… nevadí. Človek sa učí celý život. Ak aj vás drtia vysoké ceny za kúrenie, poučte sa z našich chýb a zamerajte sa na jadro problému. Ak nemáte systém centrálneho kúrenia, začnite tam. Až budete mať máte lacný zdroj tepla, môžete sa zamerať na odizolovanie vášho obydlia.

Naše plány do budúcnosti – solárne panely a fotovoltaika

Posledné roky jasne ukázali, že sa nemôžeme spoľahnúť na systém. Ceny sú dnes naozaj neúnosné a veľa ľudí tak prichádza o úspory. Preto je dôležité byť čo najviac nezávislý. Veľkým trendom sú v dnešnej dobe fotovoltaické a fototermické panely.

Aký je medzi nimi rozdiel?

Fotovoltaika vs. fototermika

Fotovoltaiku poyná snáď každý a stále častejšie sa objavuje na strechách domov. Ide o panely, ktoré vyrábajú elektrickú energiu. Majú však dve veľké nevýhody. Ak sa rozhodnete pre dostupnejšiu variantu bez mikroinvertorov, vystavujete sa riziku, že celé pole panelov prestane fungovať v momente, keď sa jeden z nich pokazí (alebo ho zatieni strom, napadá naň sneh…) Pri volovoltaike je to všetko alebo nič. Buď to funguje na maximálny možný výkon, alebo vôbec.

Navyše, fotovoltaika má relatívne nízku účinnosť. Panely na trhu sa pohybujú okolo 20-25%. TO znamená, že drvivú väčšinu energie zo slnka aj tak nezachytíte.

Práve preto je lepšie začať fototermikou – to sú tie solárne panely. Väčšina ľudí hovorí o soláre, ale myslí pri tom na fotovoltaiku. Soláre však fungujú inak. Žiarovku s nimi nezapnete. Soláre totiž “iba” ohrievajú vodu. Ale za to s vysokou účinnosťou! Dosahujú 85-90%! A narozdiel od fotovoltaiky nie sú tak citlivé na rôzne poruchy, špinu, či tieň. Aj je časť panela v tieni, tak proste zachytáva menej tepla a zvyšok poľa funguje normálne.

Ak si vybavíte dom solárnymi panelmi, môžete si ich napojiť na kombinovaný bojler a budete mať celý rok teplú vodu zadarmo. Taktiež si výrazne skrátite vykurovaciu sezónu. Na jar a jeseň, keď väčšina ľudí kúri v kotli, ešte solár dosahuje dostatočnú teplotu a vyhreje radiátory. V zime však v našich klimatických podmienkach nestačí… hlavne kvôli snehu.

My si plánujeme zapojiť solár k bojleru a na rekuperáciu. My si solárne panely plánujeme zapojiť do bojlera a rekuperácie. Cez tepelný výmenník si chceme ohrievať vzduch, čo by malo na jar a jeseň stačiť. Vykurovaciu sezónu si tak skrátime o 2-3 mesiace a ušetríme hromadu dreva.

Poézia:

0 0 Volit
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest
0 Comments
Komentáře
Ukázat všechny komentáře