Prečo som sa rozhodol pre život v komunite?

Slovo komunita má v spoločnosti množstvo, často negatívnych konotácií. O komunitách sa hovorí, že tam končia ľudia, ktorí neuspeli v “reálnom” živote. Resp. že sú to sekty plné odpadlíkov, že to nie je vhodné miesto na život. A bohužiaľ, každé toto tvrdenie je pravdivé.

Teda… aspoň čiastočne. No ako pri všetkom, aj pri komunitách veľmi záleží na zámere, s ktorým vznikli a na prevedení. A hlavne na ľuďoch, ktorí tieto komunity tvoria.

Existuje množstvo rôznych komunít a nedajú sa škatuľkovať

Niektoré komunity sú v podstate squaty plné pankáčov, ktorým vyhovuje žiť zdarma v starej továrni či opustenom sklade a v zime mrznúť pri rozbitom okne. Iné komunity sú určené pre ľudí s duševnými ochoreniami. Existujú rôzne liečebné komunity, hipisácke eko-dedinky, spoločenstvá ľudí, ktorí chcú žiť spolu alebo aj spomínané sekty. A niektoré komunity sa nedajú len tak jednoducho definovať. Nakoniec, realita je vždy o niečo zložitejšia, než slová, ktorými ju popisujeme.

Napríklad, v našom okolí máme ašrám. Ide o hinduistický chrám, kde žijú skvelí ľudia, ktorí pestujú domáce ovocie a zeleninu a snažia sa o duchovný rozvoj. Prenikajú do tajov meditácie a hľadajú spôsob, ako lepšie žiť. Popri tom si liečia rôzne traumy z minulosti. Takže… je to sekta? Eko usadlosť? Liečebné stredisko pre ľudí s náročnou minulosťou? Alebo možno všetko naraz?

Každá komunita je iná a jedinečná, no všetky spája jedno. Nájdeme v nich skupinky veľmi zaujímavých a svojských ľudí s nevšedným pohľadom na život, ktorí skúšajú žiť inak, než ako nám to káže spoločnosť. Veď, nie pre každého je vhodný život v malom byte v hlučnom meste. Nie každý chce byť zaťažený hypotékou a povinnosťou chodiť do práce. Všetci si môžeme vybrať.

Komunita Za Břehem – aké je to u nás?

U nás, v Za Břehem, sme si vybrali život vo väčšej skupine ľudí. Dynamika našej komunity sa za posledné dva roky mnohokrát zmenila a ešte stále ju ladíme. Stále sme prakticky na začiatku. Naše očakávania sa postupne menia spolu s tým, ako strácame ilúzie.

Komunitný život sa niekomu môže javiť ako skvelý, iný by zas o živote vo väčšej skupine nikdy neuvažoval. V dnešnej dobe si iba málokto vie predstaviť, čo to vlastne obnáša.

Na začiatku sme si v Za Břehem naivne mysleli, že budeme stále spolu. Založili sme komunitu na princípe – “Daj, čo môžeš. Iný dá to, čo ty nevieš dať a spolu nám bude lepšie“. Bohužiaľ, to sa nevyplatilo. Takáto vízia Utópie je takmer vždy nereálna. Samozrejme, vždy je to o ľuďoch. Často sme si hovorili, že ak budeme všetci vedomí a empatickí jeden voči druhému, tak si tú utópiu môžeme naozaj vytvoriť.

Dobrá nálada sa časom vytratila, spolu s ňou aj zdieľanie a dynamika v našej komunite sa zmenila. Zrazu sa každý bál dať čokoľvek navyše, pretože mal pocit, že sa mu toho od ostatných nevracia dosť. Ľudia začali odchádzať a pôvodná zostava sa prakticky rozpadla. Dnes sme ostali šiesti… z asi 25 ľudí, ktorí za tie dva roky tvrdili, že to s komunitou Za Břehem myslia vážne. A vždy, keď nastali ťažšie časy, odchádzali ďalší členovia.

Budujeme stabilnú komunitu, kde sa môžeme jeden na druhého spoľahnúť

Kľúčom k vybudovaniu stabilnej a fungujúcej komunity sú, ako inak, správni ľudia. Ľudia, ktorí to s týmto podivným spôsobom života myslia vážne. A samozrejme, ktorí si budú rozumieť. Práve dlhodobo aktívni členovia komunity jej poskytujú stabilitu.

Starať sa o dom, zarábať peniaze, variť, pestovať jedlo v záhradke, starať sa o zvieratá, to všetko sú role, ktoré sa musia rovnomerne rozdeliť medzi členov a samozrejme nejakú dobu potrvá, než si každý nájde to, čo ho baví a ostatní mu začnú plne dôverovať. Musia vzniknúť pravidlá, ktoré dávajú zmysel a zjednodušia spolunažívanie väčšieho počtu ľudí.

Život v komunite je náročný

Stará dobrá klasika – toto sú problémy každej komunity:

• odprac si svoj bordel a umy si svoj hrnček
• každý piatok upratujeme dom!
• kto má dnes službu v kuchyni?
• kto opraví záchod?
• … a tak ďalej.

V komunite je to občas náročné. Ľudia si často (väčšinou nechtiac) hádžu polena pod nohy a v tak veľkom počte naozaj nie je jednoduché predchádzať rôznym mini konfliktom a stretom názorov. Preto je dôležité vybudovať silné jadro komunity. Jadro tvorené ľuďmi, ktorí naozaj chcú žiť práve takto, ktorí vedia, prečo to tak chcú a zároveň sú dostatočne vedomí, aby dokázali byť užitoční a zároveň ostatným nepridávať prácu.

Vzťahy – Prečo je náročné vytvoriť fungujúce spoločenstvo / komunitu? A ako na to?

Budujeme silné jadro

A môj postreh je, že to ide najlepšie, keď väčšina ľudí z tohto jadra vlastní časť nehnuteľnosti, v ktorej komunita sídli. Či už je to pozemok s chatičkami a maringotkami alebo veľký dom, vždy mega pomôže, keď majú obyvatelia pocit, že robia na svojom. A nie na cudzom…

Aj preto sme v poslednej dobe začali hľadať fajn ľudí, ktorí by boli schopní odkúpiť časť domu Za Břehem a pretvoriť ju na byt. Pretože potom je jasné, že s tými ľuďmi môže komunita počítať. Navyše tak získame peniaze, ktoré môžeme investovať do ďalšieho rozvoja. Napr. do stavby chatičiek ďalšiu rekonštrukciu či prikúpenie nových pozemkov / lesov, solárnych panelov… 

Prečo som sa rozhodol žiť v komunite?

Ja som si pred dvoma rokmi uvedomil, že skutočne chcem žiť v komunite. Pocit, že v mojom okolí žijú ľudia, ktorí sú mi blízki a za ktorými môžem kedykoľvek zájsť, pobaviť sa, dať si čaj… To je niečo, čo chcem mať vo svojom živote a hľadám ďalších ľudí podobného zmýšľania.

V komunite Za Břehem som ich našiel. Spoločne tvoríme našu prítomnosť… a budúcnosť.

Čo sme sa za tie roky naučili o budovaní komunít?

Tak hlavne, že všetko je to o ľuďoch a o motiváciách, s ktorými k nám prichádzajú.

Rovnako dôležitý je spoločne trávený čas. Či už ide o spoločné, jedlá, zábavu, meditácie či spoločnú prácu, komunita introvertov zavretých vo vlastných izbách nie je komunita… To je spolubývanie.

Avšak rovnako dôležité je aj súkromie. Zisťujeme to pomaly a bolestivo. V Za Břehem máme kopec spoločných priestorov. Veľkú kuchyňu, halu, často sa stretávame na schodoch a na chodbách, v kúpelkách a samozrejme vonku. Ale nie každý chce mať spoločnú kuchyňu a kúpeľňu.

Súkromie je v komunite veľmi dôležité

Našou víziou do budúcnosti je vytvoriť v komunitnom dome miesto pre štyri rodiny – štyri byty na dvoch najvyšších poschodiach. Necháme však dostatok miesta aj pre hostí a pre menej stálych členov. Taktiež sme otvorení možnosti vybudovať si na záhrade chatičku či tinyhouse alebo postaviť maringotku. 

V súčasnosti má každý obyvateľ k dispozícii jednu súkromnú izbu. To je fajn ako krátkodobé či strednedobé ubytovanie, no väčšina z nás už začína túžiť po záchode, na ktorý nik iný nesadá a po kuchyni, kde záhadne nepribúdajú špinavé poháre, taniere a panvice.

Každá dlhodobo úspešná a stabilná komunita sa skladá z rodín (ale aj slobodných ľudí). Rodina je vždy stabilnejšia, ako jedinec a zväzok rodín ešte viac.

Výhody života v komunite – sloboda a podpora

Mojou motiváciou bola na začiatku túžba žiť s Ľuďmi, ktorými si rozumiem. Nebyť nikdy sám (pokiaľ to nebudem chcieť). Neskôr som pochopil, že dobre fungujúca komunita má ešte viac výhod. 

Keď sa všetko kupuje spoločne, môžeme si dovoliť viac. Zvládneme toho viac. Viac ľudí, viac rozumu. Komunita ma donútila rásť. Stať sa tým, čím skutočne som. Dobre rozvinutá komunita môže byť navyše úplne nezávislá na systéme. A nezávislosť znamená slodobu. Kúrime drevom z blízkeho lesa. Netýka sa nás nedostatok plynu v Európe. Solárne panely a veterné turbíny nás v budúcnosti osamostatnia od elektrickej siete. Raz si možno vystačíme aj s jedlom… A na to málo, čo ešte budeme potrebovať, si zarobíme prácou v komunite.

Dobre fungujúca komunita je silnejšia, než rodina. V takomto spoločenstve sa môžeme oprieť jeden o druhého. Členovia sa navzájom dopĺňajú. To, čo nebaví druhého robí iný a spoločne tvoria fungujúci celok. Dôležitým aspektom je samozrejme psychická podpora… A mnoho ďalších výhod.

Život v komunite – stojí to za to?

V komunite Za Břehem som strávil dva roky svojho života a zažil som tam veľmi krušné chvíle. Tie však viac než vyvážili krásne okamihy, ktorých bolo ďaleko viac. Zažil som tu najväčší osobnostný rast vo svojom živote. Dospel som. Spoznal som desiatky zaujímavých ľudí. A ani jednu minútu strávenú Za Břehem neľutujem.

Sám by som nikdy nedosiahol to, čo sa nám spoločne podarilo a teším sa, čo všetko nám ešte prinesie budúcnosť. Stojí to za to? Pre mňa určite áno!

Život v takomto spoločenstve je z evolučného hľadiska prirodzený. Iba relatívne nedávno sa ľudstvo rozkúskovalo do rodín. Predtým sme žili v kmeňoch. A takýto kmeň tvoríme aj u nás. Pripoj sa k nám aj ty! Navštív náš dom a ponor sa na chvíľu do komunitného života.